Príde za otcom päťročný synáčik a pýta sa, čo je to politika. ”Ako by som ti to vysvetlil”, rozmýšľa otec. ”Pozri sa, to je ako u nás doma: Ja som kapitalizmus. Ja zarábam peniaze a nosím ich domov. Mama, to je vláda. Tá mi peniaze zoberie, niečo si nechá a zbytok prerozdelí podľa svojho uváženia. Naša slúžka, to je robotnícka trieda. Tá pracuje a my ju za to platíme. Dedko, to sú odbory, ten dáva pozor, aby robotnícka trieda nebola vykorisťovaná. Ty sám si ľud. Pre teba to všetko všetci robíme. A tvoj malý ročný braček, tak to je naša spoločná budúcnosť. Rozumieš tomu? Chlapček sa dlho zamyslí a potom povie: ”Zatiaľ ešte neviem, nechám si to prejsť cez noc hlavou”. V noci sa prebudí kvôli zápachu, pretože jeho malý braček sa pokakal. Vojde teda do izby rodičov. Tam spí iba mamička a nedá sa zobudiť. Chlapec ide teda do izby slúžky. A tam vidí otca, ako si so slúžkou práve pekne užíva. Ani jeden si malej postavičky nevšimne. Chlapček sa smutne otočí a za rohom uvidí dedka, ako so záujmom pozoruje oknom ocka so slúžkou. Ani dedko si ho nevšimne. Chlapček sa rozplače a ide si ľahnúť. Ráno sa ho oco pýta: ”Tak už vieš, čo je to ta politika?” A chlapec smutne odpovie: ”Už to viem, ale je to trochu inak, ako si mi to hovoril včera”. ”A ako, prosím ťa?” ”No, kapitalizmus zneužíva robotnícku triedu. Odbory sa tomu nečinne prizerajú, zatiaľ čo vláda tvrdo spí. Ľud je všetkými ignorovaný a naša spoločná budúcnosť leží v sračkách”....
